Počas letnej sezóny ste mohli v našej vzdelávacej miestnosti objavovať nový prírastok do našej expozície – model vysokej pece ETELKA z Nižnej Slanej.
Vytvoril ho kolektív žiakov ZUŠ Snina pod vedením Mgr. Zuzany Petrovej. Včera podvečer nás boli autori navštíviť, aby si svoje dielo pozreli priamo v expozícii. Týmto im ešte raz za Etelku ďakujeme a tešíme sa na ďalšie spoločné projekty!

(Autori modelu: Martin Morong, Erik Haničák, Patrik Šmajda, Barbara Ignácová, Simona Ščerbáková, Antónia Glogovská, Gabriela Koroľová, Lucia Regulová, Zora Ridošová, Klaudia Mikulášková, Viktória Melničáková)

Prečo vysoká pec z Nižnej Slanej?

Ako obec sme členom občianskeho združenia Slovenská železná cesta a Etelka patrí do skupiny prezentovaniahodných stavieb. V súčasnosti objekt stále chátra, hoci stále prebiehajú snahy o jej záchranu. Týmto gestom sme chceli zvýšiť povedomie o význame technických pamiatok a poukázať na hodnotný objekt.

Etelka – Nižná Slaná (1867 – 1907)

Železiareň v Nižnej Slanej patrila rodine Andrássyovej. Spočiatku mala slovenskú pec a hámor. Doklady o práci staršej vysokej pece, ktorá mala pracovať od roku 1805, nie sú dostatočné.
Gróf Emanuel Andrássy, významný železiarsky podnikateľ, nazývaný tiež „železný gróf“, postavil v roku 1867 vysokú pec – Etelka hutu. Vysoká pec mala výšku 11 m, úžitkový objem 60m³, pilierovú konštrukciu a otvorenú nistej. Vzduch bol ohrievaný v liatinovom ohrievači.
V bezprostrednej blízkosti vysokej pece bolo osem pražiacich pecí. Baňa na sideritovú železnú rudu začínala na úrovni kychty pražiacich pecí. Najväčšia výroba – 6300 ton surového železa bola zaznamenaná v roku 1898. V roku 1900 kúpila železiareň Rimavsko-muránsko-šalgótarjánska železiarska spoločnosť, ktorá ju v roku 1907 odstavila.
(podľa: Technické pamiatky spojené s banskou a hutnou činnosťou na Gemeri, I. časť, Kilík J. a kol., 2014)